Potrat nie je pre ženu ani jej partnera nikdy pekným zážitkom. Či už sa jedná o umelé prerušenie tehotenstva, alebo o potrat samovoľný, je to vždy skúška ľudskej psychiky a hormonálneho systému. Avšak sú situácie, kedy je interrupcia jediným možným riešením. Máme pre vás príbeh mladej ženy, ktorá sa rozhodla pre potrat a rozhodne neľutuje.
Linda (33 rokov) Racionalita musela byť silnejšia ako hormóny
Linda vyrástla ako najstaršia zo štyroch detí vo veľmi početnej rodine. Ohľadne vlastných potomkov mala vždy trochu zmiešané predstavy. Na jednej strane má deti rada, sama dokonca pedagogiku študovala, ale na strane druhej nikdy nepocítila biologické hodiny ani potrebu odovzdávať svoje gény a celý život sa starať o niekoho iného. Možno to bolo spôsobené tým, že sa veľmi starala o vlastných súrodencov, takže si, ako sama hovorí, materské pudy už vystrieľali. Prvé zásadné rozhodnutie ohľadom detí muselo padnúť, keď jej bolo 28.
„Chodila som vtedy s Mirou, bol o dosť starší a z prvého manželstva mal dve veľké deti. Na rovinu mi asi po pol roku vzťahu povedal, že pokiaľ deti chcem, malo by to byť čo najskôr, pretože chce byť ako otec aktívny ako vo výchove, tak v trávení voľného času so svojimi potomkami. To ma trochu vystrašilo, pretože rodinu som práve neplánovala. Opustila som svoje miesto v školstve a začala pracovať v oblasti cestovného ruchu, čo ma nielen napĺňalo, ale aj mi to zaberalo dosť času,“ hovorí Linda.
Linda síce užívala hormonálnu antikoncepciu, ale sama priznáva, že často zabúdala pilulku v daný čas prehltnúť a hlavu si s tým nelámala. Hovorila si, že by musela mať naozaj veľkú smolu, keby kvôli jednému prášku prišla do iného stavu. „Dnes sa kopem do hlavy, ako som mohla byť taká strašne pochabé a nezodpovedná. Samozrejme, ako to už býva, keď sa o to nesnažíte, otehotniete,“ spomína.
Prvé myšlienky bezprostredne patrili umelému prerušeniu tehotenstva. Na racionálnej rovine bolo jasno, nie je teraz vhodná doba na prvé dieťa. Notabene keď si Linda ani nebola stopercentne istá, že je práve Miroslav ten pravý životný partner.
„Trochu čiaru cez rozpočet mi urobil ultrazvuk u pani doktorky. Nepovažujem sa za citlivku, ale tiež nie som z kameňa. Vidieť na monitore zárodok plodu i bijúceho srdca bolo neopísateľné a nepodobné čomukoľvek, čo som zažila do tej doby. Vehnalo mi to slzy do očí a s nimi aj pochybnosti, či robím dobre. Pani doktorka ma upozornila, že treba konať rýchlo, ale dala mi cez víkend čas na rozmyslenie. Asi ma väčšina ľudí odsúdi, ale rozhodla som sa Mírovi nič nepovedať. Bolo pre mňa dôležité, aby som si to premyslela sama a nikto mi do toho nezasahoval. Čo si budeme rozprávať, je to moje telo, nech už sa na to pozrieme z ktoréhokoľvek uhla,“ hovorí.
Čítajte tiež: Ideálny vek pre prvé tehotenstvo: Je až o jedenásť rokov nižší ako česká realita, zhodujú sa gynekológovia
Nakoniec jej kroky po víkende predsa len zamierili do fakultnej nemocnice. Mladá žena hovorí, že musela premýšľať komplexne a odložiť emócie a hormóny. Tu bol priestor iba pre rozum. „Bola mi už mojou pani doktorkou odporúčaná farmakologická interrupcia. To je prerušenie tehotenstva pomocou liekov. Prvý deň dostanete v nemocnici tabletu, ktorá zastaví životné funkcie plodu ao 48 hodín si prídete pre druhú. Tá vyvolá maternicové kontrakcie a všetko vyjde samovoľne von. V nemocnici sa mi pokúšali moje rozhodnutie rozhovoriť, alebo skôr načrtnúť riziká. Apelovali na môj vek aj na to, že som sa v minulosti dosť pokývala s cystami na vaječníkoch a vzhľadom na to by neskôr mohlo byť otehotnenie komplikovanejšie. Stála som si ale za svojím,“ líči Linda.
Samotný proces farmakologickej interrupcie nie je nič príjemné a po druhé by do neho podľa svojich slov Linda už nešla. „Prvá chyba bola rozhodne tá, že som sa rozhodla prísť do nemocnice sama. Toto gynekologické oddelenie má spoločný príjem pre ženy, ktoré idú na potrat aj pre tie, ktoré idú rodiť. Pohľad na mamičky s bruškami a šťastné oteckov s nimi bol zdrvujúci. Tá falošná hrdosť vo mne mi navyše našepkávala, že ja predsa nie som skleníkový kvietok, ktorý môže niečo také poraziť a netreba aby som celý deň ležala doma. Takže po prehltnutí druhého lieku som zamierila rovno do práce, napriek tomu, že mi bolo nariadené dodržiavať šestonedelie. To bola obrovská chyba. Maternicové kontrakcie sú skutočne bolestivé. Navyše musíte každých pár minút na toaletu a bezprostredne vidíte všetko, čo z vás vychádza. Vraciate, máte bolesti brucha i hlavy a doslova sa kúpete v kúpeli hormónov. V tej chvíli som sa nenávidela za to rozhodnutie a nenávidela som aj svojmu priateľu za to, že mi toto urobil,“ hovorí.
Lindy priateľ sa všetko dozvedel za pár dní. Podcenila totiž, že krvácanie po zákroku trvá približne dva týždne. Preto si Miroslav samozrejme všimol, že jeho partnerka nie je v poriadku. „Musela som s pravdou von,“ priznáva. „Miera to niesol ťažko. Vyčítal mi, že som mu nič nepovedala, kričal na mňa, plakal, bolo to hrozné. Nakoniec to skončilo rozchodom.
