Sú kamarátky od detstva. Trávili spolu víkendy aj prázdniny, mali sa rady ako sestry. Priateľstvo vydržalo dlhé roky. Dnes sú z nich dávno dospelé ženy s veľmi rozdielnymi osudmi. Jedna je úspešná, druhá sa cíti ako outsider. A práve tento pocit sa medzi dlhoročné priateľky nenápadne vkráda.
S Martinou sa poznajú od útleho detstva. Bývali pár kilometrov od seba a rodičia sa často navštevovali. Z malých slečien vyrástli väčšie, dievčatá sa premenili na ženy. Dnes majú každá svoju rodinu a značne odlišný osud, napriek tomu sa z času na čas stále navštevujú. „Martina sa vydávala o dosť neskôr ako ja,“ rozpráva štyridsaťpäťročná Ivana. „Ale na rozdiel odo mňa jej manželstvo vydržalo,“ konštatuje.
Verila v šťastnú budúcnosť
Ešte počas stredoškolských rokov sa dievčatá vídali celkom často. O pár rokov neskôr sa ale jedna druhá na čas vzdialila a ich životy sa začali vyvíjať odlišným smerom. Ivana krátko po dvadsiatke stretla Radima, vyhadzovača z miestneho nočného klubu, a pár mesiacov nato s ním otehotnela. Verila, že sa pred nimi rysuje šťastná budúcnosť, a nedala na skeptickej reči ostatných. „Pozerala som cez ružové okuliare a radšej prerušila kontakt aj s najbližšou rodinou, aby som nemusela počúvať tie ich reči. Radim bol o pätnásť rokov starší ako ja, dvakrát rozvedený, s nevalnou povesťou. Ale ja som naivne verila, že sa vďaka mne a bábätku zmení, usadí sa a bude kosiť dobrotu,“ hovorí so smutným úsmevom.
REKLAMA
Rozvod bol nevyhnutný
Nepodarilo sa. Po niekoľkých utrápených rokoch sa Ivana konečne odhodlala a podala žiadosť o rozvod. Stálo ju to nemalé úsilie a pár modrín, vypočula si množstvo nadávok. Hnacou silou jej ale bol päťročný Petřík, ktorý sa stále častejšie stával svedkom nepekných domácich scén. „Najhoršie bolo urobiť prvý krok. Ale keď som ho zvládla, vedela som, že to dokážem,“ spomína Ivana. Podarilo sa jej osamostatniť a začať v novej práci, našla si podnájom a neskôr aj priateľa. Opäť sa začala stýkať aj s Martinou, a pretože k sebe mali od malička veľmi blízko, nadviazali priateľstvo tam, kde sa pred pár rokmi prerušilo.
Ako stále väčší outsider
„Martina sa tiež vydala, narodila sa jej dcéra a neskôr syn. Odsťahovala sa z rodného mesta, ale k rodičom často jazdila. Tu a tam sme sa vídali, rozprávali a smiali sa spolu. Tie stretnutia boli zakaždým veľmi pekné, ale postupne vo mne zanechávali pocit vlastnej neschopnosti. Martina bola zrazu vo všetkom lepšia. Jej manžel sa zdal bezchybný, dom so záhradou ako zo žurnálu, deti šikovné a práca v zahraničnej firme, čo si Martina našla, snová. Ja som si vedľa nej pripadala ako stále väčší outsider,“ rozpráva Ivana. „Tým skôr, že s priateľom, ktorého som si po rozvode našla, to opäť nevyšlo. Zostal mi po ňom dlh a tehotenské brucho,“ dodáva.
Ivana zostala sama s dospievajúcim synom a malou Nikolkou. Pretĺkala sa, ako to šlo. Našla si dve práce a stráženie bábätka riešila prevažne so svojou starnúcou ovdovelou matkou. „Bolo to ťažké obdobie, ale zvládalo sa. Väčšie problémy nastali, keď Peter dospel a začal si žiť po svojom. Dodnes mu finančne vypomáham, pretože nedokáže hospodáriť s peniazmi, občas dosť pije a rád míňa. Neviem mu ale povedať nie, veď som jeho mama… Teraz sa snáď blýska na lepšie časy, napriek tomu zostávam ostražitá,“ dodáva Ivana.
Je to nepríjemné zistenie
„S Martinou sme teraz často v kontakte. Možno častejšie ako predtým. Voláme si, zverujeme sa jedna druhej. A ja sa tu a tam pristihnem, že v okamihu, keď Ivana zmieni nejaký problém, nemám ďaleko k akejsi zvláštnej zvrátenej radosti. Strašne sa sama pred sebou hanbím, veď mám Ivanu tak rada! Napriek tomu, ak mám byť úprimná, cítim akési zadosťučinenie. Je to nepríjemné zistenie, ale neviem si pomôcť. Ivane neprajem nič zlé, toľkokrát mi pomohla, poradila … Ale jej život je tak bezvadný, že ma akákoľvek trhlinka v ňom tak nejako nezmyselne povzbudzuje. Mám v sebe zmätok, rozpor, toľko protichodné pocity. A neviem, čo s nimi. Som zlý človek, keď svojej najlepšej kamarátke v skryte duše závidím, ba dokonca čakám na to, že aj ona bude mať nejaký väčší problém?“
